Patrik, na úvod by všetkých fanúšikov FBK AS Trenčín zaujímalo, aký rok si tu prežil?

Celá sezóna bola veľmi fajn. Vedenie klubu mi nastavilo, dovolím si napísať, nadštandardné podmienky. Zjednodušene povedané, dostal som takmer všetko, o čo som si zažiadal, a malo logický základ, počnúc vybavením, pokračujúc tréningovým procesom, končiac finančnými podmienkami. Zmena je život, a takéto niečo som zažil po prvýkrát. Nemyslím si, že je to na Slovensku štandard, preto musím vedeniu ešte raz poďakovať.

Aký bol priebeh sezóny zo športového či výsledkového hľadiska ?

Myslím, že o tomto by sa dalo písať naozaj veľa, no zrejme by nikto neprišiel až ku koncu môjho monológu, preto „vytiahnem“ len to najdôležitejšie. Chalani urobili počas sezóny progres, to bez diskusie. Nie len hráčsky, ale i osobnostný, a to je pre mňa rovnako dôležité. Zásluhu na „tvorbe“ hráča si nebudem pripisovať, veď chalanov som viedol iba rok, a za toto obdobie asi ťažko „vytesám“ zo skaly diamant, i keď pri niektorých chalanoch som videl až nelogicky zreteľné zlepšenie. V klube sa robila dobrá práca už v minulosti, a to predovšetkým zásluhou Peťa Klapitu a Jura Matejku Ja som to s asistentmi Lukášom Kuzlom a Zdenkom Bielikom len „učesal“ a nastavil priority. Iné je to samozrejme pri chalanoch, ktorí boli mojimi hráčmi už niekoľko rokov, a viedol som ich v FBC. Tam už snáď bolo vidieť kúsok trénerského vkladu.

Spomenul si, že niektorí hráči zaznamenali nelogicky zreteľné zlepšenie. Môžeš byť konkrétny ?

Určite áno. Mojou srdcovkou je obrana, a preto bude hneď prvé meno Bruno Velek. Je to chalan, ktorý ide vždy na doraz, aj keď si sem-tam ponadáva, a častokrát je až moc „urečnený“, no ešte stále ho vieme udržať na zemi a „sfúknuť“ za jeho školácke chyby. Spomenúť by som chcel i Tima Kollára, ktorý bol síce výrazný na ihrisku i v minulosti, no ako som to povedal i jemu, „urobili“ sme z neho florbalistu, a to doslovne, predovšetkým „v hlave a v nohách“. Pamätám si, že nie jedenkrát som ho nechal na lavičke, zakiaľ ostatní spoluhráči bojovali na ploche. Pre hráčov akým je Timo to predstavuje asi najväčší trest. Pochváliť chcem aj Jerguša Surmu, ktorý napriek ťažkému zraneniu a dlhej absencii dokázal, že ak hráč chce, môže všetko. Individuálnou prácou sa prebojoval medzi 4 obrancov, ktorí nastupovali v rozhodujúcich momentoch. Dobrú sezónu má za sebou aj Matúš Strieženec, ktorý je väčšmi pracant, než prirodzený talent. Ak som potreboval obrancu, mal som obrancu, ak som potreboval útočníka, mal som v ňom útočníka. Som rád, že to svojím zanietením dotiahol až do reprezentácie, čo vnímam ako logické vyústenie jeho prístupu.

Takže o budúcnosť AS sa báť nemusíme ? Vyrastajú nám medzi mladíkmi hráči pre seniorský florbal ?

Myslím, že v najbližšom období strach mať nemusíme. Okrem už vyššie spomenutých hráčov si myslím, že významné miesto v štruktúre klubu obsadí i Patrik Zverbík či Timo Bielik s Marekom Orieškom. Dvojičku Krecháč – Malík zrejme nemusím ani riešiť. Ak to chalani zvládnu v hlave, môžu sa dostať na vrcholovú úroveň našej ligy, možno i za ňu. Veľmi im to prajem. Rád by som spomenul aj ďalšieho mladíka, Filipa Vranu. Je to chalanisko, ktorý toho veľa odpracuje za iných, rýchlo sa učí, dokonca je vždy pozitívne naladený, a počas sezóny sa dostal ako záskok až do elitnej lajny. A to i napriek tomu, že vekom je len prvým rokom dorastenec. Osobne si myslím, že takýto typ hráča v tíme „chceš“. Klubu však mimoriadne pomáha i florbalová akadémia, ktorú sa podarilo vytvoriť na strednej športovej škole, a zároveň ju navštevujú viacerí naši odchovanci. Tri týždenné tréningy navyše, počas ktorých „vystrelí“ hráč na bránu o 500x viac ako ostatní spoluhráči ? To sa musí niekde ukázať.

Vráťme sa ale k sezóne a umiestneniu v nej. Dosiahol si s AS historický úspech, druhé miesto v juniorskej extralige. Aké sú pocity ?

Druhé miesto je skvelé, no jeho hodnota pre mňa nie je vyššia než hodnota progresu hráča, je to skôr ocenením pre klub za dôveru, ktorú do nás vložil. Ja osobne ako doživotný tréner mládeže to nerobím pre výsledky, i keď prehry beriem veľmi ťažko (to, čo sa niekedy deje na tréningoch alebo v šatni nie je pre všetkých). Odhliadnuc od toho, je pre mňa oveľa dôležitejšie, aby sa chalani prebojovali do mužského áčka, najlepšie však do regionálnych výberov a reprezentácií. To je mojím cieľom, a robím všetko pre to, aby som im k tomu dopomohol. Každopádne, dva dni po prehre vo finále extraligy už nikto ani len nezakopol o sezónu 2022/2023, no hráč ako osobnosť je tu stále, a práve na to sa zameriavam.

Kto teda pre teba zosobňuje florbalistu ?

Je to niekto, kto chodí na tréningy, nehľadá hlúpe výhovorky ako sa všetko nedá, dá si individuálny tréning i v súkromí, preskočí zopár každodenných prekážok bez sebaľútosti, posúva sa vpred, uznáva hodnoty zdravého životného štýlu, jednoducho je športovcom. Zakopnutia sú však v pohode, nie sme stroje, sme ľudia. Nie každý je Langer či Ozimý. Na začiatku však musí každý hráč poznať odpoveď na otázku, či to chce niekam dotiahnuť, alebo ide len o voľnočasovú aktivitu počas štúdia na základnej a strednej škole.

Ktoré zápasy boli pre teba v sezóne nezabudnuteľné ?

Viete, stokrát opakovať jednu emóciu je náročné. Nie som ten typ trénera, ktorý bude za stavu 11:0 a následnom góle na 12:0 behať po hale a „hučať“ ako zmyslov-zbavený. Toto je už za mnou, no prešiel som si aj tým. V aktuálnej sezóne som mal silnú emóciu po víťaznom góle Strieženca v čase 59:59 proti Michalovciam, kedy sme ukopali dôležité tri body, no a tiež v play-off zápase proti Tsunami, kde sme zvíťazili gólom z predĺženia, podobne ako v semifinále proti FBC, kedy sme otáčali nepriaznivý stav rovnako až v predĺžení. Tieto tri momenty zarezonovali asi najviac.

Podobné je to aj pri reprezentácii ?

To určite nie. Tam je tá prežívaná emócia úplne iná. Mať na sebe repre oblečenie, dvoj-kríž na hrudi, proste neopísateľné. Každopádne, nezažije to každý, a už vôbec nie opakovane, takže ten „mood“ je úplne iný. Na Slovensku sa Vám počas zápasov pokojne stane, že vstrelíte 15 gólov počas zápasu. Na Majstrovstvách sveta, pri meraní síl s reprezentáciami Švajčiarska, Švédska, Nemecka a Lotyšska sme vstrelili obdobný počet gólov za štyri zápasy. Ale je to realita nášho florbalu, pred tým netreba zakrývať oči. Prajem to však zažiť každému trénerovi, pretože to absolútne zmení pohľad človeka na hru aj tréningový proces.

Ak by si sa mohol vrátiť na začiatok sezóny ešte raz, zmenil by si niečo ?

Zrejme nie. Možno by som ešte väčšmi dbal na to, aby sa chalani od najnižších kategórií až po juniorov rozvíjali v individuálnych činnostiach. Piliere medzinárodného florbalu, resp. florbalu, ktorý nazývam ja vrcholovým sú úplne inde, než máme my na Slovensku. Dôvody poznáme, bolo by to opäť raz na dlhú diskusiu. Všetko to však začína na linke rodič-hráč-tréner a vzájomnom ovplyvňovaní sa – predovšetkým dôvere v proces a lojalite či férovosti v jednaní. Rovnako vnímam ako dôležité neustále sa konfrontovať s medzinárodným florbalom aj na klubovej úrovni. Máme to obrovské šťastie, že susedíme s Českou republikou, ktorá je otvorená pomoci. Ak by som teraz zdvihol telefón, do hodiny mám dohodnuté tri prípravné zápasy. Škoda, že tento potenciál nevyužíva viacero Slovenských klubov. Priznám sa, že keby sme nemali extrémne „nabúchaný“ program, prípravných zápasov odohráme oveľa viac, nie iba sedem ako tento rok. No a na odľahčenie. Ak by som predsa len mohol niečo zmeniť, tak by som do tréningového procesu nezaradil rozcvičku vo forme futbalu, pretože sa nám pri ňom hrozivo zranil Lucas Maruškanič, ktorý je aktuálne už po svojej druhej operácii. Na diaľku pozdravujem a teším sa na jeho návrat – je veľkým prísľubom pre mládežnícky florbal, zároveň ide o hráča, ktorý pochopil, že nejde všetko hneď, a na niektoré veci si treba jednoducho počkať.

Je o tebe známe, že ako jeden z mála trénerov realizuješ svoje trénerské vzdelávanie v Českej republike. Pomáhajú ti tieto poznatky pri práci ?

Na túto otázku nemusím ani odpovedať. Nefungujúci systém vzdelávania trénerov na Slovensku ma doslova núti dochádzať za vzdelaním do Českej republiky. Počas tejto sezóny som tam bol približne pätnásťkrát. Učiť sa od pánov akými sú Brus, Mrázek, Vojta, Pazdera, Fridrich, Vybíral či Garčar? To je úplne iný level. Ale aby som bol úplne férový - ako hovorí predseda KVTM, p. Ing. Siheľský: „o doškolovacie semináre pre trénerov na Slovensku nie je záujem, preto nie sú realizované“, čiže inej cesty ako sa vzdelávať niet.

Keď si už začal, zdieľaš získané vedomosti i s inými trénermi ?

Samozrejme. To je pre mňa alfa-omega všetkého, inak sa nikam neposunieme. Každý svoj zápas si nahrávam, nemám problém to komukoľvek poslať, dokonca viac ako polovica súperov si odomňa takto zápas i vyžiadala (samozrejme s výnimkou, ak nastanú komplikácie, ako napr. v zápase proti FBC Trenčín, kde som zažil šok, keď mi zmizla celá dvojtisícová technika, súčasťou ktorej je desať metrový kovový statív – našťastie, následne mi ju správca haly našiel a vrátil).

S ktorými Slovenskými trénermi si v kontakte počas sezóny najčastejšie ?

Chalanov z repre spomínať nemusím, tam si voláme a píšeme takmer každý deň. Jakub Horecký dokonca v mojich očiach predstavuje možno najvýraznejšiu trénerskú osobu na Slovensku, a to predovšetkým vďaka energii, ktorú do toho dáva. Všetko to je podčiarknuté jeho špecifickým nazeraním na florbal, a napriek tomu, že je mladý, i výraznými florbalovými znalosťami. Dá sa povedať, že Jakub ma naučil gro toho, čo aktuálne viem. Rovnako, takmer na dennej báze som v kontakte s Tomášom Chválom zo Snipers Bratislava, ktorého vnímam ako veľkého odborníka, a zároveň, skvelého človeka. Tým je pre mňa i Daniel Baránek z Grasshoppers Žilina, s ktorým som v kontakte taktiež veľmi často – dovolím si povedať, že ma ovplyvnil nielen športovo, ale i funkcionársky. Z „kariérne“ mladších trénerov by som rád vyzdvihol prácu Mareka Marka z Levíc, ale i Mareka Mekotu z Tsunami Záhorská Bystrica, ktorí majú neuveriteľnú chuť posúvať sa, čo platí i o Danielovi Dobrovodskom z Lida, ktorého práca je naozaj očividná.

No a teraz to hlavné. Čo ťa čaká v budúcej sezóne ?

Ak zostanem v FBK AS Trenčín, tak určite to bude v rovnakej trénerskej pozícii, s rovnakým obsadením realizačného tímu, čiže kombinácia dorastencov a juniorov. Budem robiť všetko pre to, aby som splnil svoj verejný prísľub chalanom, a v januári vycestoval na Gothia Innebandy do Švédska. Ak sa podarí aj nejaká Praha či Ostrava, budem len a len rád.

Ak zostaneš ? Ešte to nie je isté ?

Zmluva znie do 30.06.2023, to je jediná istota. Veľmi nerád by som dopadol ako tento rok, kedy som začal pracovať v pondelok o 06:00, a skončil v nedeľu o 01:00. Ale chápem, že za to si môžem sám, nakoľko sa neviem zbaviť žiadneho zo svojich koníčkov, predovšetkým pískania a behania.

Kedy padne finálne rozhodnutie ?

Tak to teda prezradím. Zajtrajšie ukončenie sezóny mužov a juniorov, ktoré sme spojili s grilovačkou a posedením, prinesie so sebou niečo veľké, a pre klub zrejme citeľné. Prezradím, že pôjde o lúčenie a teda odchod do zahraničia. Koho a kam ? To bude zároveň odpoveďou na tvoju otázku.