Peter, na úvod jasná otázka. Ako sa spätne dívaš na osem „odkrútených“ rokov v štruktúrach FBK AS Trenčín ?

Znie to neuveriteľne, ale osem sezón v AS je za mnou, a ja ani neviem kde začať. Či pri budovaní mužského tímu po mojom návrate zo Švajčiarska, alebo pri začiatkoch koncepčnej práce s mládežou, ktorá sa ukázala ako najdôležitejšia. Môžeme hovoriť aj o fúzii s Asociáciou športov („AS“) Trenčín, kedy bývalý M-Šport Salming team Trenčín dostal nový názov a identitu. Rozprávať môžeme taktiež o množstve florbalových a neflorbalových akcií, ktoré sme ako klub dokázali absolvovať a pripraviť. Každopádne, po mojom návrate zo Švajčiarka v roku 2015 som dostal takmer okamžite, tak povediac, kultúrny šok. Predsa len, hral som pred tým v Českých kluboch, potom v krajine Helvétskeho kríža, a zrazu, dva tréningy týždenne v Trenčíne, na ktoré si ešte treba zohnať brankára, a poprosiť chalanov, aby si prišli zahrať. A to nehovorím o taktike a príprave. S Jurom Matejkom sme však dali veci rýchlo dokopy, a klub zastabilizovali. Začali sme robiť náborové akcie, chodiť s deckami a mužmi na turnaje, dohadovať spolupráce, zaviedli sme testovanie hráčov, a dali tímu taktickú tvár. Aj keď sa mnohí smejú nášmu 2-1-2, je to proste klasika, ktorá nám vyniesla v mužoch titul majstrov aj vicemajstrov Slovenska. Keď to porovnám s rokom 2023, klub sa neskutočne posunul, najmä po organizačnej stránke. Pribudlo množstvo trénerov, vedúcich tímov, asistentov, a ďalších nadšencov z radov rodičov, ktorých tento šport pobláznil rovnako ako mňa. Máme dva až tri tímy v každej vekovej kategórii, a úspešne sme zrealizovali fúzie s Teplickým a Piešťanským florbalom. Keď porovnám tohtoročných 5 mládežníckych medailí z MSR so situáciou z roku 2015, kedy sme na záverečné podujatia ani len nevedeli postúpiť, je za nami vidno kus odvedenej práce!

Je o tebe známe, že počas svojho pôsobenia si mal nielen hráčske, ale predovšetkým výrazné trénerské úspechy. Nejde však iba o medaily a trofeje, ale najmä o úspechy vo výchove hráča. Prezradíš nám, ako si to dosiahol ?

U mňa to od začiatku nebolo len o hraní za mužov, a teda neskôr hraní a trénovaní mužov, ale snažil som sa pomôcť trénersky aj v mládežníckych kategóriách. Prešiel som trénersky mladšou aj staršou prípravkou, mal som však na starosti aj juniorskú extraligu, a postupne som sa zastabilizoval medzi mladšími a staršími žiakmi. Táto partia mi najviac prischla k srdcu, a s ňou som pre AS vybojoval najviac medailí, či už na medzinárodných turnajoch, alebo doma na Slovensku. Spraviť v kategórii starších žiakov titul majstra a vicemajstra Slovenska, zároveň v kategórii mladších žiakoch majstra Slovenska, a počas Covid sezóny aj regionálneho majstra nie je len tak. Takže ak sa niekto pýta, za čo som zodpovedný trénersky, cítim, že najmä za tieto dve družstvá. Vedel som už ako hráč, že len zvýšeným počtom tréningov, špeciálnou prípravou, a množstvom odohraných zápasov sa zo športovca stane mašina, ktorá nemá trému ani stres, a dokáže v kľúčových momentoch predviesť svoj najlepší florbal. Takže som okamžite po príchode zvýšil počet tréningov, zaviedol predsezónny, vianočný, a tiež posezónny turnaj, ktorý musel môj tím absolvovať. K tomu niekoľko prípravných zápasov na konci leta, a tiež niekoľko pred majstrovstvami. K tomu raz za čas kondičný kemp, video rozbor prípravného zápasu, a v poslednej dobe už aj zápasy mojich hráčov za vyššie kategórie, alebo za druhý tím, ktorý v lige máme. Suma sumárum, hráč hrajúci v mnou trénovaných družstvách má odohraných dvakrát toľko zápasov, ako priemerný florbalista z menšieho klubu (z toho viac ako 15 medzinárodných). Dôležité je, že spomínané zápasy hráči odohrali prevažne na zahraničných podujatiach, v iných halách, v inom prostredí, a v obrovskom nasadení. V kombinácii s kondičnými tréningmi, testovaním, a tiež taktickými rozbormi, sa naši hráči stávajú florbalovo vyspelými už vo veku 15 rokov, o čom som ja ako mladík mohol tak akurát snívať.

Vieme, že v rámci štruktúry klubu si bol zodpovedný za mnoho ďalších činností. Môžeš nám ich priblížiť ?

Samozrejme, ak sa na to pozrieme ako celok, bol som zodpovedný za množstvo činností. Išlo o každodenné riadenie klubu, rozhovory s hráčmi, trénermi, partnermi a rodičmi. Je to nie len vedenie mládežníckych a mužských tréningov, ale aj ich príprava z dlhodobého hľadiska, plánovanie prípravných zápasov, turnajov a mnoho akcií, ako napríklad Hviezdy deťom, Festival neolympijských športov, Športové dni, ukončenia sezóny, vianočné večierky, a netreba zabúdať na spolupráce s novinármi a médiami, či dokonca fungovanie nášho webu a sociálnych sietí.

Pri takomto množstve povinností dozaista nastali i „čierne“ dni. Sú niektoré z nich také, ktoré zostali v tvojej hlave až doposiaľ ?

Ak sa ma niekto spýta, čo sa nepodarilo, hneď mi napadne niekoľko čiernych momentov, kedy som cítil, že sme to proste „posrali“. Bol to neúspešný domáci Euro Floorball Cup (tretí najvyšší klubový turnaj v rámci IFF, ktorý sme ako vicemajstri organizovali, a nepodarilo sa nám postúpiť zo skupiny, čo bolo obrovské sklamanie). S mužmi som taktiež zažil sezónu, kedy sme nepostúpili do play-off (sezónu síce zakončil Covid, ale aj tak to bol obrovský prepadák). No a samozrejme si budem vyčítať veci, ako prvú sezónu juniorov v extralige, kedy sme končili poslední, a vypadli sme do druhej ligy, z ktorej sme sa museli cez baráž dostať naspäť, či prehra vo finále MSR starších žiakov minulý rok, kedy nám titul ušiel o vlások. Ako každý športovec som ale vedel, že práve prehry sú to, čo nás posúva ďalej, a tak aj bolo!

Kde sa v tvojich očiach posunul klub v období posledných rokov ?

Posunul sa na úroveň Slovenskej špičky. AS vnímam ako TOP mančaft, a to podmienkami, organizáciou, prístupom hráčov, počtom licencovaných trénerov, ale aj počtom reprezentantov, ktorí okúsili najcennejší dres. Keď sa na to pozerám s odstupom času, je krásne vidieť ako sme sa posunuli, narástli, a dokázali sa udržať na špičke.

Na rad prichádza zrejme to, čo zaujíma našich fanúšikov najviac. Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu odísť ?

Samozrejme, dôvodov prečo opúšťam Trenčín je veľa, a moje rozhodnutie sa rodilo postupne. Treba ale povedať, že ani jeden z dôvodov môjho odchodu sa paradoxne netýka florbalu. Florbalovo som tu veľmi šťastný, a práca pre AS ma baví a napĺňa. Posunúť som sa ale potreboval ľudsky. Prešiel som si náročným životným obdobím spojeným s rozvodom s mojou manželkou, a tak som začal okolo Vianoc premýšľať nad zmenou prostredia. Každoročne som odmietal ponuky Švajčiarskych a Českých klubov, ktoré boli zaujímavé, ale tentokrát som sa dostal do pozície, že ja osobne som vyvinul iniciatívu, a začal kontaktovať známych a kamarátov. Našťastie mám vo florbale množstvo známych, ktorí moju prácu poznajú, a nebolo treba dlho čakať na konkrétne ponuky pre sezónu 2023/2024. Po pár týždňoch som sa už rozhodoval len medzi dvomi ponukami, ktoré boli najreálnejšie, a oba kluby mi dokázali položiť na stôl zmluvu. Nejednalo sa však len o florbalovú zmluvu. Aby som uviedol veci na pravú mieru, mojím cieľom bolo nájsť niekde mimo Slovenska miesto na život, kde budem šťastný. Takže rokovania sa niesli v duchu práca + florbal + bývanie + podmienky. Teraz už môžem povedať, že som odmietol lukratívnu ponuku viesť jeden z tradičných tímov Švajčiarskej najvyššej súťaže NLA, a rozhodol som sa zakotviť v tíme AD Astra Obwalden. Tento tím možno niektorí poznajú ako nedávne pôsobisko legendárneho Alexandra Ruuda. Nanešťastie, práve kvôli nečakanému odchodu tohto Švéda klub spadol z najvyššej ligy do druhej najvyššej súťaže NLB, kde minulý rok skončil na druhom mieste, a hral tak baráž o postup späť medzi elitu. To sa ale nepodarilo, a s Usterom chalani prehrali 4:1 na zápasy. Vtedy tam ešte pôsobil aj môj bývalý spoluhráč a dobrý kamarát Honza Daniš, ktorý mal na rokovania výrazný vplyv. Postupne som sa ale dozvedel, že v tomto klube pôsobia ďalší dvaja Česi, a kamaráti z FBC Ostrava, Tomáš Chrápek a Michal Rybka. Po pár telefonátoch a video hovoroch s nimi som už vedel, že toto bude moje ďalšie pôsobisko.

Môžeš nám povedať viac o tvojom kontrakte ?

S klubom som sa dohodol na dvojročnom kontrakte s ročnou opciou, a čo bolo najdôležitejšie, na skvelých podmienkach. Byt, auto, civilná práca na štyri dni v týždni - to bolo pre mňa absolútne kľúčovou záležitosťou. O ďalších výhodách a podmienkach tohto kontraktu ani nemusím hovoriť, ale splnili mi všetko, po čom som zatúžil. Od jazykového nemeckého kurzu, cez poistenie, letenky na cestu domov, oblečenia, obutia, komplet florbalového a trénerského vybavenia, až po vlastnú posilňovňu a bývanie v apartmáne na brehu jazera s krásnym výhľadom. Klub má vo svojom strede troch švédskych hráčov, pričom hrajúci tréner Jakob Arvidsson pôsobil šesť rokov v SSL tíme Thorengruppen.

Za čo budeš v klube zodpovedať ?

Mojou primárnou úlohou bude pomáhať Jakobovi. Niečo ako s Jurom Matejkom v Trenčíne. Jednoducho budeme spolu koučovať tím, pripravovať tréningy, zápasové video rozbory, alebo napríklad, ako počas týchto dní, plánovať týždenný kemp pre A tím, ktorý absolvujeme na začiatku augusta v krásnych Švajčiarskych horách, v prostredí horského hotela, s vlastnou halou. Podmienky vo Švajčiarsku sú na život skvelé, a ja sa už moc teším, čo všetko mi táto zmena prinesie. Verím, že popri štúdiu jazyka budem postupne môcť trénovať v klube aj decká. V A tíme sa hovorí anglicky, keďže je tréner Švéd, a taktiež sa v angličtine pripravujú všetky predzápasové game-plány či porady. Ja konkrétne by som sa popri Jakobovi mal starať v A tíme o video rozbory našej hry, ale aj hry našich súperov. Rovnako budú mojou zodpovednosťou špeciálne strelecké tréningy, herné princípy prechodu do útoku, a teda aj veci súvisiace s rozohrávkou. Keďže sme mali už aj pár debát na tému zápasového koučingu, viem, že Jakob bude chcieť mať počas zápasu svoj kľud na hru, a tak sa o zápasový koučing budem starať ja, čo je obrovská výzva. Ak sa sezóna v AD Astra bude vyvíjať tak ako tá posledná, verím, že máme vhodný mančaft na postup do NLA.

Čo bude s FBK AS Trenčín po tvojom odchode? Plánuješ sa „odseknúť“ od klubu úplne, alebo bude tvoja stopa v klube neustále „živá“ ?

Chalani v klube, rovnako tak úzka skupina ľudí okolo mňa vedeli o mojom rozhodnutí už dlhšiu dobu, a preto robíme všetci maximum pre to, aby klub fungoval na TOP úrovni i naďalej. Samozrejme, že s AS sme stále v úzkom kontakte skrz rozbehnuté projekty a spolupráce. Trénersky chalani moje vypadnutie z kolektívu určite zabezpečia, a organizátorsky im bude pomáhať nový klubový systém EOS. Ja som chalanom sľúbil, že im pomôžem nadiaľku, preto verím, že všetko bude sľapať naďalej tak ako doteraz.

Vieme, že si členom Komisie reprezentácie a medzinárodného rozvoja. Je tvoj presun do Švajčiarska v súvislosti s komisiou pozitívna alebo negatívna správa ?

Na zväze v „repre“ komisii by som chcel pracovať naďalej, a robiť tak veci trošku s nadhľadom - z diaľky, ako to napríklad stíha moja sestra Katka, ktorá je členkou spolu so mnou. Robiť vízie Slovenského florbalu vzhľadom na reprezentačný úsek, a plánovať budúcnosť Slovenského florbalu v IFF je síce náročné, ale táto práca, mítingy a aktivity ma veľmi bavia. Na posledných MS mužov som vo Švajčiarsku získal množstvo kontaktov, a k týmto ľuďom budem teraz oveľa bližšie. A kto vie, možno sa za krátku dobu dočkáme takého partnerstva medzi Švajčiarskou a Slovenskou federáciou, že spolu naše repre tímy budú hrávať pravidelne. Pre rozbehnuté projekty v rámci Slovenska je môj prestup dobrou správou, pretože očakávam, že budem mať oveľa viac voľného času, a veľa vecí tak budem môcť dokončiť pomocou video hovorov a online.

Poukazuješ na zaujímavé veci, no tie teraz odložíme bokom. Aká je tvoja pozícia v rámci IFF ?

V medzinárodnej federácii IFF stále zastávam pozíciu člena Sport Presentation and Appearance group, a po novom k tomu pribudla práca pre Core Country Marketing Network Group. Práca je najmä o pravidelných online meetingoch na ktorých preberáme a riešime rôzne stratégie a plány medzinárodnej federácie. Divili by ste sa, ale množstvo ľudí zaujíma názor florbalového Slovenska, a to často v témach, ktoré reprezentujem ja. Veľa vecí i tak súvisí s komisiou reprezentácie, a jednotlivé funkcie sú poprepájané. Za vstup do medzinárodného florbalu vďačím hlavne Teovi Turayovi, ktorý pre Slovensko robí neskutočné penzum práce, a my v komisii potom preberáme jeho nápady či výsledky jeho hlasovaní. Z nových projektov by som spomenul napríklad blížiaci na ženský Six Nations Floorball Cup v Banskej Bystrici, ktorého by sa rady zúčastnili ako náhradníčky Švédky U23. Jednáme o Svetových hrách, resp. o Majstrovstvách Európy, ale i systémoch kvalifikácie na tieto podujatia. Preberajú sa organizátori ďalších MS, turnajový herný systém, či dokonca, herný čas a zmeny niektorých pravidiel. Pikoškou bolo nedávne „začlenenie“ prvého/prvej transgender hráča/hráčky do IFF. Niektoré témy sú skutočne zaujímavé.

Na záver by nás teda zaujímalo, ako si znášal negatívny pohľad na tvoje a zároveň početné klubové úspechy?

Kritika... tá často bývala za čiarou, no na druhej strane, spolu s kamarátmi sa často vieme na týchto veciach dobre pobaviť. Je to niekedy, ako sa hovorí „jedna babka povedala“. Niekedy už bol tlak na mňa tak obrovský, že som si povedal, že je čas vypadnúť, ale vydržal som . Ako sa hovorí, za každý úspech sa platí, a na Slovensku to platí dvojnásobne, verte mi. Každý jeden úspech bol ovenčený uznaním najbližších, no odmietnutím ostatných. Niekto sa s tým vyrovnáva lepšie, niekto horšie, ale extrémne to narúša vzťahy medzi klubmi. Na krátkozraké zmýšľanie niektorých ľudí na Slovensku si asi budeme musieť zvyknúť, veď to vidíme každý deň na politickej či pracovnej scéne. Preto si veľmi vážim ľudí, ktorí vedia klub, zväz, či dokonca organizáciu posúvať vpred strategickým myslením a konaním. Aj takýchto ľudí tu je veľmi veľa! Neskromne sa dovolím zaradiť medzi nich. Lukratívnu ponuku zahraničného klubu súvisiacu s ocenením mojej dlhoročnej práce a funkcionárčiny vo florbale vnímam ako úspech. Svoj, ale aj svojho klubu !

Tak Peťo, a na záver ešte niečo pozitívne. Čo môžeme zaradiť v rámci tvojho rebríčka úspechov najvyššie ?

V tom mám jasno. S AS-kom sme toho dokázali skutočne veľa. Nemáme sa za čo hanbiť! Majster a vicemajster SR v kategórii mužov, s čím súvisela naša dvojnásobná účasť na Euro floorball cupe, Majster a vicemajster SR v kategórii starší žiaci, Majster SR v kategórii mladší žiaci, no najmä, účastník a víťaz mnohých mládežníckych turnajov! Za obrovský úspech považujem naše účasti na najväčšom Švédskom turnaji Gothia innebandy cup! Vždy ma poteší, keď na maily nájdem pozvánku od Sparty Praha na Salming cup, kde sa tímy neprihlasujú, ale získavajú nomináciu na základe kvality (tento turnaj hrávame ako jediný Slovenský tím, a pocestujeme naň už po tretíkrát!). Krásnym úspechom bolo i víťazstvo na Prague floorball cupe v kategórii mladších žiakov, ale vždy potešili aj výhry na menších Slovenských turnajoch či na domácom Salming cupe, čo tiež nebývalo úplne jednoduché. Medzi úspechy radím aj spolupráce, ktoré tu máme niekoľko rokov, vždy sa o ne môžem oprieť, a kedykoľvek si dohodnúť priateľský zápas či miniturnaj za našimi hranicami s družstvami ako sú Vítkovice, Zlín, Vsetín, Brno, Ostrava atď. Každoročne sa tak zúčastňujeme aj turnajov, ktoré sú organizovaní zmienenými klubmi, ako sú napríklad Ostravské hry, Open Game v Brne, či Ostrava cup, kde nás kamaráti pozvú. Úplne najvyššie ale je, keď hráča, ktorého celú trénerskú kariéru vediem pozvú do reprezentácie. Vtedy moje florbalové srdce plesá najviac, a vtedy si poviem, že to všetko, čo som pre florbal spravil, malo naozaj zmysel.