„Pocity sa nedajú ani opísať! Toto sme si vysnívali dvanásť rokov dozadu a konečne sa to splnilo. Teraz ale máme titul. Trvalo to síce trošku dlhšie ako sme si pôvodne mysleli ale podarilo sa to a to je to hlavné. Ten pokoj čo máme teraz na srdiečku je na nezaplatenie“ začal svoju spoveď Miroslav Mikolaj. Juraj Matejka už získal titul v Českej republike s Tatranom Střešovice, keď v pamätnom finále porazili FBC Ostrava, v ktorom vtedy hrával ďalší florbalista AS Peter Klapita. Desať minút do konca zápasu vtedy Jurajov Tatran prehrával 3:8 no dokázal zápas poslať do predĺženia, v ktorom o titule pre Střešovice rozhodol Milan Garčar (aktuálne jeden z trénerov Salming floorball campu). Ako ale Juraj prežíval svoj prvý Slovenský titul? „Pocity sú to naozaj krásne, čakali sme na to celých dvanásť rokov. Za týchto dvanásť dlhých rokov sme pre to naozaj spravili veľa, ale nikdy nám to nevyšlo. Tento rok bol však výnimočný“.

Cesta za titulom majstra Slovenska ale pritom nebola vôbec jednoduchá! Veď muži bojovali do posledného zápasu základnej časti o postup do play off, ktorý im nakoniec neunikol. „Začiatok sezóny nebol vôbec ideálny. Poprehrávali sme zápasy o gól maximálne dva a nebolo to zlou hrou, ale skôr nepremieňaním šancí a chýbalo nám trochu šťastia. Po viacerých prehratých zápasoch sa to odrazilo aj na nás v šatni, boli sme všetci nervóznejší a potrebovali sme vyhrávať. Odhodlanie však bolo, hlavným cieľom počas sezóny bolo dostať sa do play off. Už od začiatku sezóny sme komunikovali s Tomášom Kafkom, či nás posilní a jeho odpoveď bola áno, ale v čase prestupového obdobia musíme byť na play off pozícii, čo nám skoro nevyšlo...“ dodal Matejka.

Miky, ako prezývajú skúseného matadora Miroslava Mikolaja, bol pri úplných klubových začiatkoch. M-Šport Salming team, pod ktorým Florbalový klub AS Trenčín dlhé roky vystupoval v najvyššej mužskej súťaži extralige mužov, prežíval aj horšie obdobia ako je toto. Pád do prvej ligy a následný vzostup späť do extraligy si okrem Mikolaja pamätá len Múčka. „Začiatky si nevedia títo mladí ani predstaviť. Zápasy sme hrali v telocvični v Trenčianskej Svinnej, čo je dedina 20km od Trenčína. Boli tam parkety, ale trénovali sme v Trenčíne na gume na malom ihrisku. Na naše “domáce“ zápasy chodili štyria diváci. Hokejky boli gumené, na ktorých sa dala čepeľ ohnúť na stranu na ktorú si hral, takže teraz keď pospomíname na to aké to bolo a aké je to teraz – že vidíme 500 divákov vo vypredanej hale tak sa vždy zasmejem a poviem si, že to bola dlhá a ťažká cesta J.“

Po zisku zlatej medaile už mysleli všetci hráči a fanúšikovia na majstrovské oslavy. Termín finálového zápasu ale všetkým prekazil plány. Vyhrať titul na Veľkonočný pondelok je krásne, no uzávierka podnikov a obchodov v tento štátny sviatok naznačovala, že sa oslavy odložia. „Oslavy v piatok boli neskutočné! Primátor, fanúšikovia, deti... to čo sme zažili sa nedá ani opísať. Strašne som na chalanov hrdý a strašne ich uznávam. Tá cesta k titulu bola tŕnistá a ťažká, ale ten kameň čo sme nosili na srdci konečne odpadol. Teraz si môžeme povedať našu vetu že #smenajlepší a teraz je to už aj pravda J. Ďakujem Bolkovi že to s nami skúsil a vydržal. My sme spolu povyhrávali veľa letných turnajov, ale to čo sme spolu prežili teraz si budem pamätať do konca života“ uzavrel svoju ďakovnú spoveď Mikolaj.

A aké sú plány na novú sezónu? Čo bude treba spraviť aby majstrovský tím vydržal pokope a opäť šliapal ako hodinky? Musím povedať, že teraz sa ešte sústredím na majstrovstvá Slovenska našich malých detí. Sú veľmi šikovné a cieľom je čo najlepšie umiestnenie. Verím, že získame aj nejakú medailu.Určite však budeme musieť udržať čo najviac chalanov, aj keď to nezáleží úplne od nás. Budeme musieť opäť vhodne doplniť káder, aby nás bolo čo najviac a bola čo najväčšia konkurencia na tréningoch aj zápasoch. Cieľom bude dostať sa zase do play off a potom sa uvidí, čo bude ďalej. Play off zápasy nám idú a vieme sa na ne dobre pripraviťJ“ dodal kapitán Matejka.

Aj Miky si uvedomuje čo všetko musí byť zamiešané do tímovej chémie a čo všetko treba skĺbiť pri amatérskom športe aby sa dosiahol úspech. Vyhrať titul je neskutočne ťažká cesta. Každý víkend hráš zápasy, trénuješ dva až tri krát do týždňa a popritom sa musíš venovať robote a rodine a ďalším záujmom, takže všetko zosynchronizovať je niekedy veľmi ťažké. Keď ale získaš titul, na všetko zlé zabudneš a týmto ďakujem mojej manželke, že ma stále podporovala a prežívala výhry aj prehry so mnou, lebo ja neznášam prehry a bolo ich tento rok akosi moc J.“

Vyhrať titul v 43 rokoch sa nepodarí každému. Florbalový Jágr ale všetkým odkazuje jedno: „Nech stále snívajú svoj florbalový sen. Ako vidíte každý príbeh má svoj začiatok a aj koniec, takže sme vlastne kruh uzavreli...aj keď to trvalo dlhých 12 rokov.“

Na záver odkazuje začínajúcim florbalistom svoje aj Juraj Matejka: „Je veľmi dôležité, aby ich florbal bavil. Keď to budú robiť tak ako my, šport ktorý ich baví, výsledky sa skôr či neskôr ukážu. Je treba samozrejme popri tom veľa trénovať a obetovať tomu niečo viac, ako tomu obetuje súper.“