Po roku sa vraciaš do FBK AS Trenčín. Čo je hlavným dôvodom?

Na začiatok by som chcel pozdraviť všetkých fanúšikov, rodičov, členov klubu, ale i hráčov, a poďakovať im za podporu, ktorá sa ku mne dostávala zo všetkých možných strán. Nesmierne si toho vážim! Aby som sa teda dostal k otázke, tak môj príchod prakticky nebol až tak ovplyvnený florbalom, ako školou. Bol som diaľkovým študentom s individuálnym učebným plánom, ale nebola to zrovna moja šálka kávy. Každopádne, ďalší rok maturujem, a nechcem to nejakým spôsobom podceniť.

Strávil si rok v Brne. Ako by si mohol toto obdobie zhodnotiť?

Začiatok pôsobenia v klube bol pre mňa veľmi náročný, a to hlavne psychicky. Prišiel som do nového kolektívu ľudí, kde som prakticky nikoho nepoznal. Postupom času sa mi ale väčšina ľudí stala oporou, a aj vďaka ním som to dokázal zvládnuť. Ľudia pôsobiaci v Bulldogs sú jedným slovom úžasní. Vždy s úsmevom a dávkou pozitívnej energie dokážu vyriešiť každý problém. Vyzdvihnúť by som chcel jedného človeka, a tým je Miroslav Vybíral, ktorému ďakujem za možnosť pôsobiť pod jeho krídlami, a zároveň za jeho profesionálny prístup k nám hráčom. Pokračoval by som samotnou organizáciou Bulldogs. Ešte pred pôsobením v Brne mi boli ponúknuté skvelé podmienky v podobe ubytovania, finančnej stránky, a tiež trénovania mládeže. Zdá sa, že to lepšie už ani byť nemohlo, ale tréningový proces ma presvedčil, že naozaj môže. Tréningy mali hlavu a pätu, mali disciplínu, emócie, podporu a nasadenie. Každý z nás nechal na ihrisku maximum. Nie vždy to bolo ono, ale to boli momenty, ktoré nás vedeli posunúť ďalej. Čo sa týka sezóny, tak mala naozaj všetko, čo len mať mohla. Smiech, radosť, zábavu, ale naopak, aj smútok, slzy a plač. Musím povedať, že pozitívnych momentov bolo teda omnoho viac ako negatívnych, predsa len, väčšina turnajov skončila s medailou na krku, takisto aj samotná sezóna. Dokázali sme si odniesť bronz z turnajov ako sú Hummel Open Game, Slovak Floorball Cup, Gothia Innebandy Cup. Bronz sa nám taktiež podarilo získať z najvyššej súťaže CE ligy juniorov, ktorú vnímam ako ten zatiaľ najväčší úspech. Sezónu sme zakončili na turnaji opäť vo Švédsku, a to Kalmarsund Floorball Cup, z ktorého sme si odniesli striebro, a tak prekonali našu šnúru bronzových medailí.

Keďže si pôsobil v elitných juniorských súťažiach v oboch krajinách, skús popísať rozdiely

Hlavný rozdiel vnímam v mentálnom nastavení hráčov. Chalani v Česku berú florbal profesionálnejšie, a celkovo s väčším zápalom zlepšovať a posúvať sa, pretože v tom vidia budúcnosť. Ďalšie veci sú väčší objem halových tréningov, individuálne kondičné tréningy, individuálne ranné skills tréningy, a tiež povinná regenerácia. Fungovanie celkovo a tréningová štruktúra je jednoznačne na vyššej úrovni ako u nás. Čo sa týka Slovenska, tak by som chcel vyzdvihnúť, akým rýchlym spôsobom sa nám tu florbal posúva. Keď som prišiel po roku opäť na tréning do AS, tak som bol milo prekvapený. Je tu až neuveriteľne lepšia úroveň, ako tomu bolo doposiaľ. Dovolím si povedať, že podmienky ako hala a priestory boli jednoznačne lepšie v M-Šport centre. Dve haly, ihriská na squash a bedminton, po novom už aj fitko - to je senzácia!

Ako sa zrodil tvoj prestup do AS?

Začiatok premýšľania či zostať alebo sa vrátiť naspäť bol na konci sezóny, pár dni po prehre v semifinále. Rozmýšľal som, či bude pre mňa dobré pokračovať ako online študent. Po viac ako dvoch mesiacoch zvažovania všetkých možností som sa rozhodol na sezónu vrátiť naspäť do AS, a pokračovať v maturitnom ročníku prezenčne. Nebolo to ale jednoduché rozhodnutie, sám som chcel zostať v Brne, na druhú stranu som mal zopár ponúk na Slovensku. Vo finálnej fáze som nechcel tráviť čas cestovaním na tréningy do iných miest. To teda vyústilo rozhodovaním sa medzi trenčianskymi celkami AS Trenčín a FBC Trenčín. S oboma klubmi som bol v kontakte, a komunikovali sme, ako spojiť moje hranie a trénovanie dokopy. Rozhodovanie sa skončilo verdiktom pre môj návrat naspäť domov.

AS Trenčín zažil zlomovú sezónu v rámci mládežníckych družstiev. Sledoval si nadiaľku počínanie svojich spoluhráčov?

Fandil som, tešil som sa z úspechov spoločne s chalanmi ako keby som tam sám bol. S väčšinou chalanov som bol neustále v kontakte, a dávali sme si navzájom vedieť po zápasoch – tréningoch, ako sa nám darilo. Našli sme si v sebe oporu, oni pomohli mne, naopak, ja im. Sezóna sa chalanom neuveriteľne vydarila, nechcel som sám uveriť, že to dotiahli do finále extraligy so striebornou plackou na krku. Nielen juniorská kategória bola túto sezónu úspešná, spoločne s nižšími kategóriami sa tento rok driny ukázal ako najúspešnejšia sezóna v histórii. Svedčí to zrejme o správnom nastavení klubu v rámci práce s mládežou.

Vieme o tebe, že okrem hrania sa venuješ i trénovaniu. Plánuješ sa realizovať, a pomôcť tak AS-ku aj v tomto smere?

Trénovanie mi je srdcovou záležitosťou takisto ako hranie. Venujem sa mu na svoj vek pomerne dlho. Bola to samozrejme aj jedna z podmienok, ktorú som chcel mať v novom pôsobisku. Hneď sa toho chytil Peťo Klapita a Juro Matejka, s ktorými som mal niekoľko stretnutí. Určite chcem pomôcť klubu trénersky, preto sme sa dohodli na spolupráci. Od novej sezóny budem pôsobiť ako hlavný tréner jednej z mládežníckym kategórií. Teším sa na nové výzvy - už sa neviem dočkať.

Zdroj foto: Archív FBK AS Trenčín; Lucia Olekšáková